Najradšej sme strieľali vrabce, ktoré ujedali zrno naším sliepkam. No vrabce rýchlo zistili, že na našom dvore im hrozí nebezpečie a radšej tam nechodili. Chodili však do susedov, kde na nich nikto nestrieľal.
S bratom sme začali rozmýšľať, ako im prejsť cez rozum. Napadla nás dobrá myšlienka - odkryjeme škridľu na streche a môžeme strieľať. Vrabec sedel na odkvapovom žľabe a brat zamieril. Padol výstrel, niečo cinklo a vrabec odletel. Netrafil ho. Stáva sa a možno nabudúce budeme úspešnejší. Škridľu sme dali na správne miesto a mysleli sme si, že je všetko v poriadku. Nebolo. Dolu nás už čakal sused s mamou. Držal v ruke "diabolku", ktorá sa mu od odkvapovej rúry odrazila cez otvorené okno do chutnej nedeľnej polievky. Nedojedol ju, lebo si myslel, že chcú naňho spáchať atentát. Sused odišiel a mama si nás riadne podala. Nakoniec rozhodla, že sa musíme susedovi ospravedlniť. Keďže strieľal brat, myslel som, že tam pôjde on. Ten však bol veľmi hanblivý a nechcel ísť do susedov ani za svet. Tak mama rozhodla, že tam musím ísť ja.
S malou dušičkou som prišiel do susedov a ospravedlňoval som sa, že som to nechcel urobiť a že sa už polepším. Sused sa usmial a povedal, že sa nič nestalo.
No, brok v nedeľnej kuracej polievke - nič moc.
