Náš prvý televízor

Autor: Maroš Hrnčiar | 27.2.2013 o 22:00 | Karma článku: 8,70 | Prečítané:  195x

Narodil som sa za éry socializmu a môžem povedať, že to boli zaujímavé roky. Mali sme rádio, ktoré dostal otec ako svadobný dar. Malo magické oko, ktoré svietilo krásnou zelenou farbou - samozrejme len vtedy, keď bol dobrý signál. A ten bol málokedy...

Na "televízor" sme sa chodili pozerať do susedov. Tí mali prvý televízor v dedine. Bolo to super - domáci pozerali z postele a my ostatní sme sedeli na klátikoch. Najradšej som chodil na futbal alebo hokej. Každý hráč mal najmenej štyri tiene, no domáci pán Rudo presne komentoval, kto má puk, či loptu.

Prešlo pár rokov a my sme mali vlastný televízor. Mama vyhrala na výhernej vkladnej knižke a kúpila telku. Domov ju doviezla na vlečke sena, lebo družstevíci boli po seno v okresnom meste a tak ju zviezli. Bol som hrdý na náš nový televízor, lebo bol asi piaty v obci. Celá ulica chodila k nám na telku. Keď dávali futbal alebo hokej, v našej izbe bolo minimálne 30 ľudí. Atmosféra tam bola lepšia ako na štadióne...

Koľko ľudí pozerá teraz telku vo Vašej obývačke?

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KULTÚRA

Únos. Film, ktorý vznikol napriek výstrahám právnikov

Pri nakrúcaní prvého slovenského trileru bola aj mama Roberta Remiáša.

ŠPORT

Spieva si Marleyho, dá si pivo. Ako Sagan trénoval v horách

Sagan sa pripravoval inak ako súperi.

TECH

Akadémia vied má päť slabých ústavov, dva špičkové

Päť ústavov nestojí na pevných základoch.


Už ste čítali?