Postav dom, zasaď strom...

Autor: Maroš Hrnčiar | 26.3.2013 o 20:55 | (upravené 26.3.2013 o 21:41) Karma článku: 6,36 | Prečítané:  1094x

Bolo to už dávno, keď som začal stavať dom, zasadil som strom a potom nasledoval syn. Teraz už na to len spomínam a nad niektorými vecami sa iba pousmejem.

Ešte počas strednej školy som sa zaľúbil. Bolo to krásne - prechádzky v prírode, diskotéky, tanečné zábavy... No po skončení vysokej školy som musel nastúpiť na vojenskú službu a nasledoval rok odlúčenia. Bolo to ťažké, no zvládli sme to a po skončení vojny som sa oženil.

Hneď po svadbe sme začali rozmýšľať o stavbe nášho domčeka. Mali sme nejaké peniaze od rodičov, no to stačilo len na hrubú stavbu. Celá rodina nás však povzbudzovala, aby sme sa do toho pustili. A tak sme začali stavať. S vybavovaním plánov a povolenia na stavbu bol za socializmu veľký problém - trvalo aj rok, kým ste to vybavili. My sme už boli netrpezliví a hoci sme ešte nemali povolenie, začali sme stavať "na čierno". Vykopať a zabetónovať základy nebol problém, no keď sa začalo múrať, majstri chceli vidieť plány. Tie však boli na schvaľovaní na okrese. Brat tam poznal vedúcu, ktorá to vybavovala a vedel, že naše plány sú v "šuflíku" jej stola. Mal informácie, že šéfka je na služobnej ceste a tak to skúsil. Zašiel za upratovačkou a povedal jej, že má povolenie zobrať z kancelárie plány, aby mu požičala kľúče. Upratovačka uverila, brat zobral plány a mohlo sa pokračovať vo výstavbe. O týždeň som dostal povolenie stavať, no šéfka dodnes nevie, kde sa stratila jedna kópia plánov. Darilo sa nám, pomáhala rodina, priatelia, futbalisti, turisti... Okrem majstrov /murárov, vodárov, elektrikárov.../ sa za prácu neplatilo, navzájom sme si to odrábali. "Šichta" robila len za stravu a pitie. Bola pripravená desiata, obed, olovrant a večera. S pitím to bolo tiež dosť náročné. Pamätám si, že pri omietkach sa za dva dni vypilo 13 litrov borovičky a päť bední piva. Podieľali sa na tom piati murári a 25 šichníkov.

Ešte počas stavby, pár týždňov pred narodením môjho syna som v záhrade zasadil smrek. Tým som si splnil svoju druhú povinnosť.

Keď som dokončoval dom, narodil sa mi syn. Dozvedel som sa to večer v krčme, keď som šiel zo stavby. Prečo v krčme? Lebo len tam sa dalo večer telefonovať. Pošta a obecný úrad už boli zatvorené a nikto iný v dedine nemal telefón. Celý natešený som pýtal všetkým chlapom, čo boli v krčme. Našťastie ich tam bolo len zo desať. Na druhý deň ráno prišiel pracovať na stavbu môj dvorný murár ujo Sever. Tomu som sa pochválil, že mám syna, zablahoželal mi a povedal: "Maroško, z Hanky pôjdu deti ako zo školy." Dodnes sa z toho smejeme.

Nasťahovali sme sa do nového domčeka, syn vyrástol a v záhrade nám rastie obrovský smrek.

       

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KULTÚRA

Únos. Film, ktorý vznikol napriek výstrahám právnikov

Pri nakrúcaní prvého slovenského trileru bola aj mama Roberta Remiáša.

ŠPORT

Spieva si Marleyho, dá si pivo. Ako Sagan trénoval v horách

Sagan sa pripravoval inak ako súperi.

TECH

Akadémia vied má päť slabých ústavov, dva špičkové

Päť ústavov nestojí na pevných základoch.


Už ste čítali?