Žobronil som u mamy, aby ma prihlásila na hudobnú školu. A podarilo sa, kúpili mi gitaru a začal som navštevovať hudobnú. Teória, klasické vybrnkávačky Spi Jeníčku spi, Ten náš slouha - bola to pre mňa drina. Poctivo som trénoval a celkom sa mi darilo. Chodil som tam rok, no pre nedostatok peňazí v rodine ma mama do druhého ročníka neprihlásila. Aj som si poplakal a na gitaru som postupne zabudol. Venoval som sa futbalu, turistike, tenisu.
Až pred dvoma rokmi som si na ňu spomenul. Prehováral som môjho kamaráta gitaristu Jožka, aby mi naladil moju starú gitaru, že sa chcem učiť hrať. Ten ma odmietol, že ten starý vrak sa už nedá naladiť. To som ešte nevedel, že pomohol mojej manželke vybrať novú gitaru a tá už bola skrytá v kasni a čakala na Vianoce. Pod stromčekom som si našiel nádhernú gitaru. Bol som v siedmom nebi a rodine som sľúbil, že o rok bude už Tichá noc v mojej réžii.
Našiel som si úžasného učiteľa Vladka, ktorý sa podujal zo mňa urobiť gitaristu. Chodil som s gitarou k nemu na byt a bolo to celkom zábavné. Určite si viete predstaviť šesťdesiatročného pána s gitarou v ruke ako prešľapuje pri dverách bytovky. Raz prišiel ku mne malý chlapec a keď videl gitaru, spýtal sa: "Ujo, na šieste?"
Vybral som si veľmi dobrého učiteľa a za pár týždňov som už vedel zahrať niekoľko jednoduchých pesničiek.
Môj najväčší gitarový zážitok bol, keď som si na oslave mojej šesťdesiatky mohol zahrať s mojim idolom Palom Hammelom jeho pesničku Mladosť.
A Tichá noc sa samozrejme nezaobíde bez mojej gitary. Je to nádherné a preto Vás prosím, plňte si svoje detské sny.